Vyučujúci
- Absolvovali školenia, konferencie, otvorené hodiny a neustále sa vzdelávajú aby vašim deťom dopriali radosť z úspechu v matematike.ISCED I: Mgr. Kvetoslava Košťálová Mgr. Ľudmila Melichárová Mgr. Zuzana Řezáčová Mgr. Renáta StrapáčováISCED II: Ing. Zuzana Čabounová Ing. Vladimíra Čechvalová Mgr. Mária Neurathová Mgr. Oľga Kocúrková Mgr. Martina Šnircová
Hejného matematiku som sa rozhodla učiť na základe viacerých podnetov:
1. Vysvetlenie a uvedenie problematiky pani učiteliek, ktoré učia matematiku na 2. stupni.
2. V novom školskom roku som dostala prváčikov, kedy je najlepšie začať s novou metodikou.
3. Deti v klasickej matematike majú málo podnetov na logické myslenie.
V 1. ročníku spoznávame základné prostredia Hejného matematiky. Prešlo ešte málo času ( 2 mesiace ), aby som vedela povedať výsledok. Ale páči sa mi rôznorodosť úloh, zmena postavenia dieťaťa na hodine, keďže sa dostáva do úlohy bádateľa a spoznáva sám základné pravidlá a princípy matematiky. Zaujímavé je sledovať ako deti reagujú, keď samy niečo objavia a zistia. Veľa sa pracuje s geometrickými tvarmi, nenásilne - skladaním papiera, vystrihovaním, čo deti veľmi baví a pri tom sa učia základy geometrie. Hodiny sú pestré, s mnohými matematickými hrami a názornými ukážkami a mne sa zdá, že hodina prejde veľmi rýchlo.
Matematika – prečo práva Hejného metóda?- Deti majú radosť z matematiky,
- môžu skúšať a hľadať riešenia,
- nezažívajú pocit neúspechu,
- nič nie je zlé,
- deti samé objavia vlastné riešenie, poznatok, učia sa na svojich, cudzích chybách,
- každé riešenie odôvodňujeme,
- majú možnosť manipulovať s predmetmi, pomôckami nenarábajú len s abstraktnými pojmami, ale s konkrétnymi,
- sčítanie a odčítanie sa učia cez prostredia, ktoré im otvárajú viac možností nahliadnuť aj do matematiky pre vyššie ročníky,
- touto hravou formou sa oboznamujú aj so zápornými číslami, s ktorými i tak už deti majú skúsenosť a poznajú ich z reálneho života napr. označenie vo výťahoch,
- tiež sa touto formou oboznámia s desatinnými číslami napr. rozdelenie 15 EUR dvom deťom,
- nepriamo sa oboznamujú s násobením a delením cez konkrétne javy ako je delenie koláča, čokolády peňazí, ktoré žiaci delia medzi dvoch, troch žiakov,
- násobenie cez bodkovú sústavu čísel zrátaním si riadkov a stĺpcov,
- vytvárajú si predstavy trojrozmerného videnia a vnímania,
- deti vnímajú matematiku všetkými zmyslami,
- učia sa formulovať vlastné myšlienky, počúvať a kriticky posudzovať myšlienky iných,
- učia sa spoločne hľadať riešenia problému a hľadať pravdu,
- pri riešení úloh žiaci sami prichádzajú na súvislosti a vzťahy medzi jednotlivými príkladmi,
- nejde o rýchlosť pochopenia a riešenia príkladov, ale o chápanie matematiky ako takej,
- žiak si nakoniec zvolí spôsob, ktorý mu vyhovuje.
Motto je, že vedieť neznamená memorovať, ale predovšetkým porozumieť.Prvýkrát som sa stretla s myšlienkami Víta a Milana Hejného počas svojho vysokoškolského štúdia na hodinách didaktiky matematiky. Tvorili základné piliere jej obsahu a veľmi ma oslovili.Mnohé z nich som zúročila pri svojej práci na GJGT v Banskej Bystrici, kde som učila v “matematických” triedach. Opakovane som tu so svojimi študentami zažívala radosť z tvorivého objavovania zákonitostí matematického priestoru.Matematiku som mala rada, ale až tu som zažila, koľko je v nej krásy a akým zdrojom radosti môže byť.Som veľmi vďačná svojim bývalým kolegom, za priestor, ktorí mi vytvárali a za mnohé, čo som sa od nich naučila.Po príchode na “našu“ základnú školu som bola prekvapená a čiastočne limitovaná štandardným ponímaním obsahu a formy hodín matematiky. Pán riaditeľ Mgr. Milan Janoga mi však umožnil pracovať s “mojimi” triedami podľa mojich predstáv.A ja som sa snažila využívať z Hejného metodiky čo najviac.Snažila som sa stavať na zážitkoch detí, na ich vedomostiach, na ich skúsenostiach, brániac tak tvorbe fragmentovaných vedomostí, snažila som sa sa dopriať im pocit úspechu na hodinách, pracovať s chybou ako s bežnou ľudskou skúsenosťou, prostredníctvom ktorej sa človek učí, podporovať ich pri samostatnom uvažovaní.Vedela som však, že by sa dalo spraviť oveľa viac, keby sa vytvoril priestor.
Priestor, ktorý bola napokon ochotná vytvoriť pani riaditeľka Ing. Monika Hlúšková.
Priestor, kde sú deti a ich potreby prvoradé (rešpektujúc psychologické poznatky).
Priestor, v ktorom môžu vďaka prepracovaným matematickým prostrediam odhaľovať zákonitosti matematiky.
Priestor, kde môžem v maximálnej miere individualizovať prístup ku svojim žiakom a umožniť im napredovať ich vlastným tempom, čo je zároveň nutnou podmienkou pre úspešnú prácu so žiakmi so ŠVVP.Môcť takto učiť je pre mňa veľmi obohacujúce. Umožňuje, mi to stále viac a viac spoznávať svojich žiakov, stavať na ich silných stránkach a pomáhať im pri prekonávaní ich ťažkostí.
A deti sú nadšené a ochotne pracujú a tvoria si postupne živý vzťah k matematike.
Aktuálne pracujem na svojej certifikácii lektora Hejného metódy.
Mgr. Eva Ravasová: " Keď som sa prvýkrát stretla s Hejného matematikou, mala som rozpačité pocity. Predsa len celý život som sa stretávala len s klasickou matematikou. Všetko sa zmenilo vtedy, keď som sa namiesto čítania učebnice pokúsila úlohy vyriešiť. Zrazu to nebolo také jednoduché a banálne. Objavila som, že deti sa touto metódou dokážu jednoduchou formou priblížiť k učivu neskorších ročníkov bez toho, aby to len tušili. V neskorších ročníkoch teda nebudú mať pocit, že všetko je také zložité a úplne nové.Hejného metódou si deti rozvíjajú logické myslenie. Nad úlohami je treba viac premýšľať a menej mechanicky počítať. A to predsa všetci chceme - aby deti rozmýšľali. Mechanicky počítať môžu aj kalkulačky. Deti sa na hodinách viac pohybujú, môžu pracovať v skupinách, môžu sa učiť navzájom a nachádzať sami nové postupy pri riešení úloh. Táto metóda je pre nich dobrodružstvo a objavovanie. A tá radosť, keď vymyslia sami riešenie alebo postup je nezaplatiteľná."Mgr. Ľubica Bočevová: “Keď sa kolegyne minulý školský rok (2016/2017) rozhodli obohatiť a zlepšiť výučbu matematiky pomocou Hejného metódy, veľmi ma to zaujalo. S nadšením som sledovala ich nadšenie pre prácu, ich zdieľania o žiackych objavoch a aktivity, ktoré so žiakmi robili. Po absolvovaní svojej prvej konferencie o Hejného metóde sa moje nadšenie len prehĺbilo a odhodlala som sa ísť touto cestou aj ja. I keď učím 8. (a 9.) ročník, neodradilo ma to. Za tých pár týždňov vidím tvorivosť, aktívnu prácu, snahu argumentovať a v neposlednom rade riešiť úlohy aj u týchto starších žiakoch. Uvedomujem si, že ôsmaci už majú príliš veľa naučených, resp. odovzdaných postupov, ale mám šťastie na hravých a tvorivých žiakov. Je neuveriteľné, čo všetko sa dokážu správnym prístupom a príkladmi naučiť sami. Budúcnosť našich žiakov/detí je v Hejného metóde. Tá radosť z objavovania je na nezaplatenie. Koniec nudným hodinám a dráždivým otázkam "Na čo mi to bude, pani učiteľka? Kde to využijem?" Hejného metóda je postavená len na príkladoch zo života. Nesmierne ma teší, že smiem a môžem a CHCEM takto učiť málo obľúbenú, no nesmierne dôležitú matematiku.”Mgr. Oľga Kocurková: “Pozitívne skúsenosti s využitím Hejného metódy som mala so žiakmi 9. ročníka, pri príprave na monitor, predovšetkým pri počítaní s celými číslami.”